Včelí vosk
Kód prídavné látky E901 je prirodzený produkt, ktorý vzniká metabolickú prestavbou medu a peľu v tele niektorých druhov včiel. U včely medonosnej je producentom robotnica v 12. až 18. dni svojho života.
Pri tvorbe diela včela doslova potí vosk na voskových zrkadlách na spodnej strane 3-6. článku (tergit) zadočku. Chitínový stena zrkadiel je perforovaná mikroskopickými otvormi, ktorými po zvýšenej námahe tryská sekrét ako čerstvý vosk. Na vzduchu tuhne a vo forme šupinky preberá anatomický tvar zrkadla. Aj keď sa šupinka odlúpne, zostáva čiastočne zasunutá pod prečnievajúcim okrajom susedného článku zadočku.
Včelie dielo, čo sú ploché dosky opatrené z oboch strán hustou sieťou šesťbokých buniek, je včelstvo využité:
- na uskladnenie zásob medu a peľu,
- k vývoju včelieho plodu - raná vývojové štádiá nových jedincov (vajíčko, larva, kukla)
- prázdne dielo (súše) v okrajových partiách úli resp. v dutine stromu slúži ako tepelná izolácia
Vosk obsahuje až 284 rôznych zložiek. Nie všetky boli identifikované, ale asi 111 z nich sú látky prchavé. Z kvantitatívneho hľadiska sú najvýznamnejšie monoestery a diestery nasýtených a nenasýtených uhľovodíkov, voľných mastných kyselín a hydroxypolyesterů. Hlavnými zložkami sú alkylestery mastných kyselín (najmä myricylester kyseliny palmitovej), hlavné kyselinou je kyselina cerotová a neocerotová, hlavnými alkoholy sú myricylalkohol a cerylalkohol.
Experimentálnej archeológie i znalosti o dobové metalurgii ukazujú, že vosk bol od najstarších čias využívaný pri výrobe foriem na odlievanie kovových predmetov i dnes používanou technológiou "na stratený vosk".
V starovekom Egypte našiel vosk uplatnenie v maľbe (enkaustika), pri povrchovej úprave dreva, hladenie kameňa a v kozmetike. Avicenna poznal včelí vosk a delil ho na svetlý (vlastný vosk) a čierny (propolis). V antickom Ríme bol vosk používaný aj ako platidlo.
Zmienky o medom bohatých českých krajinách je z 10. storočia. České knieža Boleslav II. v roku 993 uložil včelárom daň vo forme odvodu vosku v prospech novo zriadeného břevnovského kláštora. Dochoval sa odpis kláštorné listiny v kódexe Gustava Fridricha I., v ktorom je spomenutá tehla vosku na osvetľovanie břevnovského kostola. Vosk je uvedený v tzv. Raffelstettenském colnom poriadku ako tovar vyvážaný z Čiech. Najmä za panovania cisára Karola IV. bol vosk súčasťou daňových odvodov ako dôležitá surovina na výrobu voskovíc - luxusného tovaru stredoveku.
Význam v súčasnosti:
- farmaceutický priemysel - v poťahovej látke tabliet, znižuje rýchlosť rozpúšťanie liečiva a predlžuje jeho účinnosť, balzam na pery
- medicína - súčasťou sterilné zmesi (Horsleyho vosk) tmeliaca látky pri operáciách lebečnej kosti
- kovopriemysel - konzervácia predovšetkým zbrojných systémov
- kovolijectví, šperkárstvo - výroba kovoliteckých foriem technológiou "na stratený vosk"
- ľahký priemysel - impregnácia dreva, leštenie obuvi, špeciálne náterové hmoty
- reštaurátorstvo - súčasť dobových technológií pri reštaurovaní historických predmetov.
- potravinárstvo - je uvádzaný pod značkou E901 (napríklad lesklý povrch lentilky)
Zistite, ako funguje Balzam na kožu 250 ml
Zdroj: https://cs.wikipedia.org/wiki/Včelí_vosk